close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Březen 2013

Drzá a zamilovaná 3.časť

17. března 2013 v 14:02 | Bars |  Poviedky a Príbehy
A rozhodli sme sa pre ďalšiu prechádzku.Nie však po meste.Okolo rieky.O takomto čase tam nikto nebýva, pretože všetci sú buď v práci alebo v škole...Prišli sme tam, a fakt tam nikto nebol.Bolo tam ticho.A to ticho bolo zároveň hlučné.Ticho preto, lebo tam ticho fakt bolo.A hlučné preto, lebo som počula ako mi bije srdce a ako sa smejeme na každej veci.Hovorila som si, že ak nezačne rozhovor on, začnem ja.Ale našťastie začal.
-Máš chlapca?
-Nie.
Tým to haslo.O päť minút dlhého ticha som sa spýtala ja.
-Máš dievča?
-Nie.
Zase päť minút.Teraz je na rade on.
-Á, chela by si frajera?
-Nó, podľa toho, že koho.
Usmial sa a keď som sa pozrela na jeho úsmev, vedela som, že to musí byť on.
-Môžem to byť ja?
-Môžeš, pretože máš čarovný úsmev.
-A ty si čarovná.
Pobozkal ma...
KONIEC!!!
(TENTO PRÍBEH JE VYMYSLENÝ)

Drzá a zamilovaná 2.časť

17. března 2013 v 13:46 | Bars |  Poviedky a Príbehy
Nič som nemala premyslené ani keď som vystúpila z autobusu.Moje srdce začalo prudko biť a z drzého dievčaťa sa stalo bojazlivé dievčatko.Svoju hrdosť som však už len hrala.Stála som v strede mesta a okolo mňa bol nával stredoškolákov.Všímala som si každú tvár, a hľadala tú jeho.Nemala som čas vymyslieť plán B, pretože moje myšlienky blúdili úplne inde, kde mali.Jediné čo by mi stačilo, by bolo ak by som ho uvidela a sledovala ho.No nemohla som ho nájsť.Už-už som to vzdávala, no vtom...ma niekto chytil za ruku.Otočila som sa.On!
-Nemáš byť v škole?
-Správne, mám.Ale život v meste je zaujímavejší ako v škole.
Usmiala som sa ako posledný idiot.
-Moja reč.
-Moja tiež.A počkaj, ty tiež nie si v škole?
-Nie som, lebo...lebo...nechaj tak.Nejdeš na kofolu?
-Dobre teda.
Tak ma vzal na kofolu.Celý čas som sa ho snažila nenápadne dotýkať, ale ani raz sa to nevydarilo...Až vtedy, keď sa o to nesnažil nikto z nás...Bola zima, sneh, ľad.Keď sme išli z kofoly, tak moje šťastie bolo teda fakt obrovské.Na tom strašnom ľade som sa pošmykla a spadla.Bolo to trápne až do chvíle, keď mi ponúkol svoju pomoc.Vtedy to bolo pre mňa romantické a hrdinské.Ďalej sme kráčali asi hodinu celým mestom, ale stále sme boli ticho.Neraz sme sa na seba pozreli a začali sme sa smiať.Jeho úsmev bol čarovne čarovný.Ja som si pripadala ako to najnudnejšie dievča, ale jeho reči mi dokázali, že aj so mnou môže byť zábava.Zastali sme na autobusovej zastávke, a rozhodovali sa, kam ešte pôjdeme...

Drzá a zamilovaná 1.časť

17. března 2013 v 11:14 | Bars |  Poviedky a Príbehy
Bolo ráno a moja drzosť už teraz nemala hranice.Kým mi mama vysvetľovala, čo mám robiť, keď prídem zo školy, ja som si pekne dala sluchátka do uší a zapla si jednu z obľúbených pesničiek.Fakt nenávidím, keď mi rodičia hovoria, čo mám robiť.Málokedy to počúvam.Už nie som až taká malá, aby som nevedela, že ak niečo zjem musím umyť riad.Alebo ak z koša vypadáva smeti, je ho treba vyniesť.Tak sa mama naštvala a odišla do práce.Ja som si ešte rozčesala vlasy a namaľovala sa a išla do školy...Stála som na zastávke a zrazu sa pri mne objavil Marek.Pozdravil mi.
-Ahooj!
-No čau!
-Ako sa máš?
-Som rada, že žijem.Ty sa pochváľ.
-Ja sa mám výborne.Dnes sa neučíme.
-Ty sa máš...
Stáli sme vedľa seba ako stĺpy, a nie a nie začať nejaký rozhovor.Už dlhšie som ho mala rada viac ako len kamaráta.Nebol nejaký extra pekný, ale páčilo sa mi jeho správanie.Išiel mu autobus.Tak sme sa rozlúčili.Keď autobus odišiel, napadol mi úplne šibnutý nápad.Čo tak ho sledovať celý deň.Ale to by som nemohla ísť do školy.Aj tak bol dnes deň v škole nudný.Okej.Veď ak raz budem flákať, nič sa nestane...Nastúpila som teda do ďalšieho autobusu, ktorý mal smer k Marekovej škole.Medzitým som zavolala Lole, že neprídem do školy-z dôvodu veľkej špionážnej akcie.Nech povie, že som chorá.Súhlasila.V autobuse bolo nezvyčajné ticho, a ja som ticho potrebovala, lebo som chcela rozmýšľať.Zatiaľ som len vedela, že ho chcem sledovať, ale nič viac som nemala premyslené...

Zlozvyky

17. března 2013 v 8:32 | Bars
Zlozvyky-blbé činnosti, ktorých sa nemôžeme zbaviť alebo sa ich zbavíme čiastočne...
Môj zlozvyk je ohrýzanie nechtov , a na jeho odtránenie nič nezaberá...

Keď tak rozmýšľam, či aj celebrity majú nejaký zlozvyk...A áno, majú.Napr.Angelina Jolie a Britney Spears si obhrýzajú nechty, Hugh Grant zase trávi celé dni pred televízorom. O slovenských známych tvárach sa hovorí, že Pyco vraj kradne perá a Zuzka Smatanová sa prejedá :).
Boj so zlozvykom nebýva vôbec jednoduchý.Nestane sa to zo dňa na deň.Niekedy totrvá viac ako dlho, ale predsa...
Ak je zlozvyk z nervozity, ide väčšinou o ohrýzanie nechtov, fajčenie, škrípanie zubami...Toto sú asi najčastejšie zlozvyky...Pri nervozite sa odporúča mať pri sebe nejakú stláčaciu loptičku, alebo niečo s čím sa môžeš ,,hrať" .


Me

16. března 2013 v 20:44 | Bars
Ahojte na mojom blogu.Volám sa Barbora, ale budem sa podpisovať Bars.Mám 14 rokov a tento blog som si vytvorila preto, lebo moje staré blogy boli také o ničom...Tento bude viac originálnejší (aspoň dúfam) a dúfam, že ho budete radi navštevovať a že sa vám bude páčiť :)

Miesto, kde chcem žiť

16. března 2013 v 20:41 | Bars |  Téma Týždňa
Ako každý, aj ja mám vysnívané miesto...
Niekto má pri vode, v lese, v tichu, v meste, ...
Ja by som rada žila niekde v strede.Nie doslovne.Na takom normálnom mieste.Kde je ticho, keď ho potrebujem.Kde sú ľudia, keď ich potrebujem...Proste, hlavné je, že je tam to, čo potrebujeme...Treba si uvedomiť, že na svete sú ľudia, ktorí snívajú aspoň o takých miestach, kde žijeme my...A my snívame o takých miestach, kde žijú iní...Je to taký kolobeh...Neuvedomujeme si, že máme to, čo veľa iních nemá, ale uvedomujeme si to, čo nemáme, a veľa ľudí to má...
Ja som spokojná tu, kde žijem...Úprimne, ak by sa našlo miesto, ktoré by ma očarilo, vyberiem si ho...Ale teraz som spokojná tu, kde som...