Život

13. srpna 2013 v 16:59 | Bars |  Téma Týždňa
Akurát včera som písala jednému kamarátovi, ktorý bol smutný a rozmýšľal nad životom, že život si treba užívať a žiť ho naplno.Tak, aby sme vlastne ani nevnímali, že žijeme.Každej veci sa treba oddať.Netreba sa trápiť, pretože veľa ľudí sa trápi kvoli tomu napríklad, že nemajú kamarátov.Dobre.Nemajú ich.Ale otázka znie prečo?! Možno preto, že ten život nežijú tak ako majú.Chápem ľudí, ktorý sa nebavia s ľuďmi, s ktorými je nuda.Ani mňa to veľmi nebaví.Ale tí, s ktorými je nuda, by sa mali snažiť zmeniť to.Viem, že je nie každý má zmysel pre humor, ale podľa mňa každý sa vie zabávať aspoň na 50%.V živote treba skúsiť všetko čo sa dá.To dobré samozrejme.Určite nie návykové látky! Tie skracujú život a potom už nemusíš mať čas na to, aby si si ho mohol užívať!
Niektorí ľudia sa režú.Režú sa napríklad kvoli láske.Pretože tá bolesť, ked sa porežú, im pomáha zabudnúť na tú vnútornú.Ale načo to je dobré?
Toto ešte nikomu nikdy nepomohlo zabudnúť a nikomu to nepomohlo. Toto väčšinou robia emáci.Emo štýl sa mi veľmi páči a nesúhlasím s tým názorom, že emáci sa režú len kvoli tomu, aby boli emo.To je blbosť.Režú sa, kvoli tomu že majú problémy.A to sa mi nepáči.Ale to už odbočujem od témy.
K téme život patrí aj kapitola kto nám ho dal? Mama.A otec.Nesmieš nikdy zabudnúť na rodičov! Miluj ich celým svojím srdcom, dokiaľ pri tebe stoja.A pamätaj, že raz budeš rodič aj ty.Tiež budeš chcieť, aby ťa tvoje deti milovali.
To je asi všetko :)
 

Pohľady, smiech a klebety

8. srpna 2013 v 20:01 | Bars |  Téma Týždňa
Myslím si, že každý z nás išiel autobusom.A podľa mňa, ak sa zamyslíte, to je zaujímavejšie ako cestovať autom.Autom ideš väčšinou s ľudmi ktorých poznáš, ak nechodíš stopom.A v autobuse? Tam vidíš, spoznávaš nových ľudí. Mnoho ľudí práve v MHDečke našli svoju lásku, kamarátov.V autobuse sa dozvieš aj kopu informácií.Čiže klebety. A teraz ku mne a mojim zážitkom :) ...

Ja autobusom cestujem dosť často.Nieketorých ľudí si premeriavam od hlavy po päty.Hlavne chlapcov. Stalo sa, že ma jeden raz už "sledoval" :D ... Išla som za mamkou do práce. On nastúpil na tej zástavke čo aj ja.V autobuse si sadol vedľa mňa. Vystúpil na tej zastávke ako ja.Ja som si kľudne išla keď som sa otočila on bol za mnou.
Ďalší zážitok mám, keď som išla dlho v autobuse.A bola tam opitá partia.Jeden chalan asi dlho počúval reklamu na funfón :D a celú cestu hučal : For mi bihajnd mi, že premňa zamňa. Proste 35 minút vkuse ! :D Potom som to opakovala celý deň ja.

Cestujte MHDéčkou. Je to zábavne, vzrušujúce a zaujímavé :D ...

Zamilovaná na čierno 5.časť

31. července 2013 v 12:32 | Bars |  Poviedky a Príbehy
Keď som otvrila bránku, otvorili sa dvere.Mama v nich stála a civela na mňa.
-Dohodli sme sa na niečom nie?
Pýtala sa.
-Bola som v meste. A vieš, že prerábajú cestu.Meškajú autobusy alebo vôbec nechodia, tak som šla peši.
-Potom si to vybavíme.Teraz poď dnu.Je tu Stanko, aj jeho rodičia, tak buď milá.
-To sa ti povie.
Vošli sme do obývačky a tam sedel Stano.Usmieval sa na mňa ako debil.
-Dobrý deň.
Pozdravila som jeho rodičov.
-Ahoj Barborka.
-Čau.
Pozdravil Stano.
-Čau.
Odzdravila som bez záujmu.
-Čo keby ste vy dvaja išli do izby?
Povedal môj oco a všetci dospelý súhlasili.Myslela som že ma porazí.
-No.Ja neviem.Ak bude Barborka chcieť.
Povedal Stano nevinne.
-Nemám s tým problém.
Povedala som a išla smerom k mojej izbe.
On išiel za mnou.
Keď vošiel za mnou do izby a zavrel dvere, začalo sa to.
-Prečo si mu vrazil? Nič ti neurobil?
Pýtala som sa otočená chrbtom k nemu.
-Prebral mi ťa.
Otočila som sa k nemu.
-Bože.Si naivný.Bolo obdobie, keď som ťa chcela.Ale Stano, to bolo pred dvomi rokmi! Teraz milujem iného, a budem rada ak to pochopíš.
-Stará láska nehrdzavie.
-To bola láska len z mojej strany.
-A teraz z mojej.
-Opätoval si ju?
-Nie.
-Tak čo čakáš odomňa?
-Si lepšia ako ja. Si ľudskejšia.
Približoval sa ku mne.A ja som sa vzdaľovala. Cítila som už takmer jeho dych.Stál tesne predomnou.Nalepil sa na mňa.A hovoril.
-Bol som hlúpy.Ale čo bolo bolo.Podstatné je čo je teraz.
-Sám to hovoríš.Čo je teraz.Teraz som s Peťom.
-Peťo tu nieje.Som tu ja.
-Milujem jeho.
-Milovala si mňa.Mňa poznáš lepšie.
-Ty nepoznáš ale mňa.
Išiel ma pobozkať.A jeho pery sa dotkli mojich.Nemohla som to vydržať.Kopla som ho do rozkroku.Kričal od bolesti.
-Auuu, si krava alebo čo?
-Hovorila som ti.Nepoznáš ma.Ja nebudem skákať ako ty budeš pískať!
-Toto si prehnala.
Prišiel ku mne a vylepil mi facku.Hneď na to ma pobozkal znova.
Keď sa odlepil vylepila som mu ja a vyhodila ho z izby.Našťastie všetci dospelý išli na večeru.
Odišiel z domu.Rýchlo som volala Peťovi, že sa potrebujem stretnúť.On nenamietal.Stretli sme sa.Medzitým sa mi pod okom urobil monokeľ.
-Čo sa ti stalo?
Pýtal sa.
Ja som nič neodpovedala iba ho objala.
-Zabijem ho!
Povedal.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE!
 


Zamilovaná na čierno 4.časť

29. července 2013 v 17:44 | Bars |  Poviedky a Príbehy
Stano na nás čumel ako dement.
-Ahoj..
Vypadlo zo mňa.
-My sa poznáme?
Spýtal sa Peťo Stana.
-Nie.My nie.Ja poznám len ju.
Povedal Stano.
-Ja mám aj meno.
Povedala som povýšenecky, ale naštvalo ma to.
-Meno si mala len vtedy, dokým si ma nezačala baliť.
-V živote nikdy by som ťa nebalila! To, že si ty namýšľaš je tvoj problém!
-Ouhá! Si naštvatá! Nikdy som nevidel, aby bolo naštvaté dievča také pekné ako ty.
A vtedy zakročil Peťo.
-Brácho, nemyslíš že to by stačilo?!
-A ty si kto? Jej, och, prepáč, Barborkin Bodyguard?
-A keď poviem, že som?
-Tak s bodyguardom som sa ešte nebil..
A v tom Stano Peťovi jednu vrazil.
Vtedy mi došlo, že Stano je opitý.
Peťovi išla krv z nosa, a vtedy chcel on vraziť Stanovi.Zakročila som.
-Dosť!
Postavila som sa medzi nich.
Stano si ma premeriaval očami odhora dolu a naopak.Peťo si držal nos a pozeral sa na Stana.
-Zbláznili ste sa? Stano! Teba už v živote nechcem vidieť ! Vypadni !
Pozrel sa mi do očí.
- A ja som sa rozhodol dať ti šancu...
Vtom som mu skočila do reči.
- O ktorú ja nemám záujem.
- Si blbá.
-Viac než ty nie.
-Ako myslíš.Budeš ľutovať.Ak chceš byť s touto babou.Haha
-On je chlap! Srdcom aj postavou. Nie ako ty - Len postavou. Si decko! Dospej konečne !
Otočila som sa a spolu s Peťom sme odišli.Pozrela som sa na mobil koľko je hodín.Prebehol mi mráz po chrbte!
Meškala som 24 minút a mala som 7 zmeškaných hovorov od mami.
-Ona ma zabije...
-Kto?
-Mama.
-Prečo?
-Meškám.Skoro pol hodiny.
-Nezabije ťa.Neboj.
Usmial sa.Bol taký zlatý.Len z nosa mu tiekla krv.
-Ja ťa tu otravujem z hlúposťami, ktoré teba vobec nezaujímajú a tebe ide krv z nosa!
Vtedy zastal otočil sa ku mne a povedal:
-To, čo mi hovoríš ty, nikdy nebudú hlúposti! Všetko, čo sa ťa týka ma zaujíma teraz a bude zaujímať vždy! Všetko mi hovor. Čo mi chceš povedať mi povedať môžeš. Čo nechceš, nemusíš.Hlavne si zapamätaj, že to čo hovoríš nie sú hlúposti. Ty si podstatná, ja nie som.
Nevedela som čo na to povedať.Dala som mu pusu.
- Mýlil som sa.
- V čom?
Zľakla som sa.
- Neľúbim ťa.
- Čo ti mám na to povedať?
- Milujem ťa.
- Milujem ťa.
-Aj ja Teba.
Teraz mi dal pusu on.
Mrk na hodinky.Meškám 38 minút.
-Peťko! Musím už ísť. Fakt! Si najlepší a najúžasnejší.Milujem ťa!
-Barborka! Škoda.To ty si.Aj ja teba a veľmi :)
Odišla som domov s úsmevom :)

POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)

Zamilovaná na čierno 3.časť

30. června 2013 v 8:20 | Bars |  Poviedky a Príbehy
Tak a došli sme domov.Keď sa zavreli dvere mojej izby obe s Laurou sme skáklai od radosti.Celé šťastné sme sa začali upravovať.A potom do dverí mojej izby vtrhla matka.
-Čo robíte dievčatá ? Kam idete?
-Ideme von.
-A to sa ani nespýtaš?
-Už rok sa ťa nepýtam či niekam môžem ísť.
-No dobre. Choď, ale príď do hodiny.Príde návšteva.
-Kto?
-Ocov kamarát so synom. Vieš, ten ktorý sa nám pre Teba hodí.
-Ste všetci pribrzdený?
-Nebuď drzá!
-Ja nechcem nejakého dohodnutého chalana ako to bolo v roku dva ! Chcem mať normálneho chalana !
-Skončila som ! Do hodiny budeš doma !
V mojej hlave som si povedala to sa ešte uvidí.
Keď mama odišla, Laura sa spýtala:
-To príde ten Stano?
-Presne ten. Osobne.
-Pamätáš na to ako ste si spolu písali?
-Hej.A čo najskôr na to chcem zabudnúť.
-Prečo?
-Pomotal mi hlavu.Už sa mi nepáči.Nechcem ho!
-Súhlasím s tebou.Nestál za nič.
-Zasa sme pri vzhľade Laura.Mne nejde o to kto ako vyzerá.
-Viem, viem.
Obe sme boli prichystané. Cítila som, že ma čaká najlepšia hodina v mojom živote. Ak to bude fakt také dobré ako si myslím, tak budem musieť nahnevať mamu.Už sme ich videli ako stoja pred obchodom.
-Čus!
Povedal Marek Laure.
-Ahoj.
Povedal Peťo mne.
Zvítali sme sa.A išlo sa na kofolu.Keď sme tak sedeli za jedným stolom a rozprávali sme sa, pozrela som sa na hodinky.Už mi ostávalo len 15 minút.A to bol čas pobrať sa domov.
-Musím ísť.
Povedala som.Ako som videla Laura a Marek si z toho nič nerobili.Len Peťo sa na mňa smutne pozrel.
-Môžem ťa aspoň odprevadiť?
Spýtal sa.
-Budem rada.
Usmiala som sa.
A tak sme odišli dvaja.Cestou sme sa s Peťom vôbec nerozprávali.Až potom sa odvážil niečo povedať on.
-Barborka, si úžasná.
-Ďakujem a aj ty.
-A prečo si už musela ísť?
Tak veľmi som mu nechcela povedať o tom debilovi Stanovi.
-Príde návšteva.A mama povedala, že do hodiny musím prísť.
-To si taká poslušná?
-Nie, niesom.Som niekedy tá najdrzejšia a najhoršia.
-Ale pre mňa si tá najlepšia.Mám ťa veľmi rád.
-Podobne.
Zasa sme sa na seba usmiali.Potom zafúkal vietor a ja som cítila, že sa ku mne približuje.Len milimeter medzi našimi perami.
-Nemám ťa rád.Ja ťa asi ľúbim.
Poslednýkrát som sa usmiala a nestihla som nič povedať.Pobozkal ma. Bolo to úžasné.Zase mi padol zrak na hodinky na jeho ruke.Už som meškala dve minúty.Kašlem na to !
Keď sme sa dobozkávali, pošepkal mi:
-Nechceš so mnou chodiť?
A potom sa odtiahol.
Nhala som sa k nemu a pošepkala mu:
-Chcem.
Už som meškala sedem minút.
Usmievali sme sana seba a nie a nie nám rozlúčiť sa.A vtom za nami:
-Čauko!
Otočím sa a tam Stano.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE.

Vraj sú moje oči výnimočné ...

1. června 2013 v 10:17 | Bars |  Iné
Vraj sú výnimočné, klasické modré oči...Je pravda, že sú na mne asi najkrajšie.Som dosť sebakritická, dokonca aj na svoje oči...Ale je pravda, že ich farba je dosť modrá :D viac ako zvyčajne :D ... práve včera som spravila jednu fotku, v ktorej tá farba dosť vynikla.

Áno, som to ja.Všetci si na tejto fotke všimli ako prvé oči. Čo na nich hovoríte vy? :))

Nenávidím ho...(Milujem ho, a veľmi)

30. května 2013 v 18:58 | Bars |  Iné
Pri pohľade na jeho fotku nevidím nič, čo by sa páčilo iným dievčatám.Klasický, vraj škaredý chlapec.Obyčajne obyčajný.Mnohé dievčatá ho porovnávajú s tými so snapbackom, ovisnutých nohaviciach...Proste Swaggerov.Ale on je iný.Klasický.Páči sa m už len preto že nie je taký ako sú teraz všetci.Je to chlap, nie polochlap.Dokáže praocvať a nieje narcis.Ľúbim ho.On o tom nevie.Možno má rad aj on mňa.Pochybujem.Nenávidím ho.Nenapíše mi.Nikdy.Milujem ho.Nechápem.Kašlem na neho.Riešim ho.Chcem aby bol tu.Teraz.Zasa mi je do plaču.Som krava, že ho mám rada.On je debil.Prečo ho mám rada? Poviem mu to niekedy? Dostanem od neho niekedy čo i len polsekundový pohľad? ...
Prečo sa to pýtam...Som realistka...Budem mať všetko čo chcem.Nechcem nič.On to nič je.V tom slove nič je všetko.To všetko je on.
_______________________________________________________________________________________________________________
Možno si klopete po čele, ako môže 14 ročné dievča milovať niekoho, ked je to ešte dieťa.
Nie som dieťa.Možno pre rodičov.Som puberťáčka, ktorá nenávidí pojem dieťa.
K teenegerskému životu patrí láska.
A keď si po tom čele klopeš, tak si klop ďalej.Ak sa ti to nepáči, prečo si to čítal až doteraz? Čítaš to dalej aj tak a sereš na to čo ti tu hovorím.Kľudne.Ty ma netrápiš.Tak si daj facku ak chceš :D
_______________________________________________________________________________________________________________
Čo som chcela som napísala.Majte sa pekne :) zatiaľ :)

Nesmrteľná veta

23. dubna 2013 v 9:24 | Bars |  Téma Týždňa
Prečo práve ja?! :D Túto vetu požívam dosť často.Som lenivá, a keď mi niekto povie že mám niečo urobiť požijem túto vetu.Myslím, že každý ju použil veľakrát a ešte ju aj použije...Mrkající ... ani neviem čo písať, lebo viacmenej o vete sa nedá veľa písať, teda ja to aspoň neviem.
Niekedy je táto veta podľa mňa používaná aj ako provokačná :D možno aj ja ju niekedy používam len preto, aby som robila nervy :D
Neviem čo viac písať, preto končím :D stavím sa že komentáre pod týmto článkom budú, článok o ničom, ale ja o jednej vete písať fakt neviem :*

Čakanie na to, čo nikdy nepríde

8. dubna 2013 v 14:30 | Bars |  Téma Týždňa
Ak prečítate slovo NEDOČKAVOSŤ asi sa vám hneď, tak ako mne, vybaví čakanie v rade, v čakárni ...
Týchto jedenásť písmen má aj iný význam.Ak stojíte v rade, raz sa dočkáte toho, že budete na rade vy.
Ale niekto na niečo čaká celý život alebo dlhý čas.Veď aj my teraz na niečo čakáme, ale neuvedomujeme si to.Sme totiž obklopení vecami, ktoré nás nenechajú si to uvedomiť.
Ak sa ťa niekto opýta- Na čo čakáš? , ty odpovieš len to hlavné.Ale ty čakáš aj na kopu iných vecí...
Ale k nedočkavosti...
Nedočkavosť.Čakáš, čakáš, čakáš, a stále nič.Už máš nervy, a chceš aby bolo čakanie už za tebou.Chceš čo najrýchlejšie svoj cieľ...Je toto nedočkavosť? Asi áno...Si nedočkavý? Je to dobré? Ja som nedočkavá, a nie je to dobre.Ak niečo plašíš ty, plašíš ostatných a tak narúšaš už zabehnutý kolobeh...
A ak teraz rozmýšľam nad nedočkavsťou a čakaním, napadlo ma, prečo to urýchľovať.Niekedy je lepšie spomaliť.A hlavne žijeme len raz, tak je treba si užiť každú sekundu!!

Zamilovaná na čierno 2.časť

6. dubna 2013 v 13:44 | Bars |  Poviedky a Príbehy

Tak som vyrazila z domu a dala si sluchátka do uší. Zrazu ma niekto chytil za plece.

-Čo ti šibe? Kam tak letíš?

-To nerieš.Pred hodinou som stretla najkrajšieho chalana na svete.

-Ja včera.

-Poďme do obchodu, a potom sa pôjdeme prejsť tam, kde býva.

-Okej.

Išli sme teda do obchodu.Potom sme sa vybrali k tomu vchodu kde som ho stretla. Čakali sme tam skryté za stromom, kedy konečne príde. Už sme to vzdávali a zrazu vyšiel on a ešte jeden chalan.

-Tam je!

Skríkli sme obidve naraz a potom sa na seba pozreli a začali sa smiať.

-Ten naľavo.

Povedala ona.

-Ten napravo.

Povedala som ja.

-Ty máš ale strašný vkus! Čo na ňom vidíš?

-Tá jednoduchosť! To, že nie je taký ako ostatní.

-Pozri sa na tohto a tohto. Je to na neporovnanie.

-Chceš aby som chcela tvojho.

-Nie.

-No vidíš.

A zrazu sa ozvalo zozadu.

-Ahoj.

Otočili sme sa a tam oni. Oni dvaja. Jeden podľa Lauriných predstáv, a druhý podľa mojich.

-Čaute.

-Toto je môj brat Marek.

-A toto je moja kamarátka Laura.

Všetci sme sa na seba usmiali a ešte raz sa všetci popredstavovali.

-Nejdeme na kofolu?

Opýtal sa Marek.

-Poďme. Ale my ešte musíme ísť domov.

-Dobre.Stretneme sa tu o pol hodiny.

-Okej.Zatiaľ sa majte.

Kam dál